India
Dillí
Agra - Tádžmahal
Varanasi
Nepál
Never Ending Peace And Love
Káthmandu
Khanda Devi
Bhaktapur
Tibet
CHINA
Shigatse
Gyantse
Lhasa
Namtso lake
Nepál
Dhorpatan Hunting Reserve
Dolpo - Tibet v Nepále
Chitwan
Patan
Káthmandu
Passupathinath
Mustang - skryté kráľovstvo
Lúčenie
India
Sikkim
Dárdžiling
Kalkata
Goa

en

Agra - Tádžmahal

2.6.2009

Agra, miesto najvacsej kriminality v Indii, vravi kazdy sprievodca.
Agra, nevinnost sama, vravim ja.
Konecne som si vyskusal cykloriksu. Vyhliadol som si staruckeho dedka, ktory hadam po vlastnych uz zabudol, nalozil ho dozadu a hura po rozpalenych cestach. Tot len bolo srandy v meste. Ratan, meno jeho, nevedel pisat, citat, ale zato po dlhej dobe niekto, kto vedel poriadne anglicky a presne definovat polohu Slovesnka. Vlastne Slovensko poznal zatial ako jediny, negramotny Ind.
Asi lamem teplotne rekordy. Podla indickeho dennika, Agra 48. Prazenica na rozpalenom kameni by len tak frcala. Tak som sa hadam ani na Sahare necitil. Esteze mozem po izbe pobehovat uplne nahy a nechat sa ovievat hlucnym ventilatorom.
Nad hlavou v izbe mi pobehuju jasterice. Ale mile to tvory. Zato v trave, no jasterica takmer metrova. Mozno trochu mensia, ale viete ako to chodi... Uz mi nieje jedno, pobehovat v sandalach travou.
Bal som sa fotografovat ludi okolo a dnes som sa musel vyfotit 8 krat do indickeho albumu! A ked som sa konecne zoznamil s milou slecnou, studujucou na technickej univerzite, pytala si povolenie od mamy, na spolocny obrazok. Ta hodila tak vrazedny pohlad, ze ma to velmi rychlo preslo. Tot ale zato potom pribehol jej mladsi brat a vypytal email :)

events/india2/diary_02.jpg

events/india2/diary_03.jpg

events/india2/diary_04.jpg

3.6.2009

Neuveritelne, dnes mi India vyrazila dych! Taj Mahal. Myslel som, ze ma v Indii nic neprekvapi. Ale to, co sa tyci predomnou, je urcite najvelkolepejsie dielo vytvorene ludskou rukou, ktore som kedy zhliadol. Verne opisat to v historii nedokazal nik, nebudem sa o to poskusat ani ja. Len skladam klobuk, nad laskou muza k zene, ktora bola podnetom k comusi tak nadhernemu. A nech si kto chce co chce, hovorit moze hocico, v tomto Islamu fandim.

events/india2/diary_06.jpg

events/india2/diary_07.JPG

events/india2/diary_08.jpg

events/india2/diary_09.jpg

events/india2/diary_10.jpg

events/india2/diary_11.jpg

4.6.2009

Bicyklovanie sa mi tak zalubilo, ze som vcera neodolal a hned prvy, ktory som uvidel, vyhandloval do hodiny po zapade slnka. Prve okamziky, no nadhera. Totalne iny pohlad na Indiu, ktory bezne turista nezazije.
Samozrejme osud mi doprial. Ked uz, tak si to uzi totalne so vsetkym a poriadne. Po desiatich kilometrov, som dostal defekt. No, len som sa nad vecou zasmial, zacalo vypytovanie a hladanie. Neprezsiel som hadam ani 300m, uz na mna krici cosi totalne cierne. Defekt opraveny do styroch minut. Praskla stara zaplata, jedna z dvadsiatich.
Hura dalej. Horuci vzduch, vznasajuci sa z rozpalenej asfaltky, mi zacal oci drazdit natolko, ze som ich po chvili nedokazal otvorit. Dufam, ze sa opat v noci nezobudim s nejakym ocnym zapalom, uz som si ich uzil neraz...
Tak ma India opat comusi naucila. A to, ze nie vsetko, co robi ind 10 krat pomalsie ako europan, ma povod v lenivosti.

events/india2/diary_13.jpg

5.6.2009

Incredible India. Taky trapny den. Musel som preckat 12 hodin do odchodu vlaku. Uplne zufaly, vonku horuco, prevaloval som sa na izbe. Hlad ma prinutil medzi ludi a opat som nasiel zastrcenu vyvarovnu s usmevom vo vnutry. Hadzem do seba cosi opat priserne pikantne, ked tu krasnou anglictinou prehovori slecna a sada ku mne. Studentka anglictiny na postgraduale. Slovo k slovu a hned je tu pozvanie k nej domov. Tot mi srdce podskocilo. Mame sa stretnut za hodinu pred jednym hotelom a zavolat jej.
V hotely sa pytam na miesto a dopravu. Chlapik kukne a doda : "Nechod tam, je to najnebezpecnejsia stvrt v Agre. Minulym rok tam rovnakym sposobom zmizol turista bez stopy". A ta historka mu taktiez prisla zcestna. Chvilu som vahal, ale moj instinkt ma este nikdy nesklamal a i napriek vystraham, pohanany tuzbou byt medzi skotocnymi indmi, dobrodruzstvo zapocalo. Vyskusal som si sluzbu STD, cosi ako telefonna budka, akurat bez strechy a s operatorom. Telefonat v anglictine, no jeje :) Po chvili vidim Baby s bratom na motorke. Som v skutocnej indickej rodine! Srdce mi ale prudko bilo, ked sme z cesty odbocili do uplne cierneho zablateneho dvora. Vsade plno rozvesaneho pradla a v malych oknach, cierne tvare s velkymi bielimi ocami. Tot nasledovalo privitanie osobne s celou rodinou. Vysplhal na vysoku postel s mnozstvom vankusov, do tureckeho sedu a zacalo hodovanie, same dobroty mi nosili. To, co som sa na ulici bal ochutnat. Samozrejme nasledovala vecera, kedze bola tma uz niekolko hodin. Konecne som sa mohol povypytovat vsetko co mi hlavou vrtalo. Zistil som, ze zeny nosia cervenu bodku na cele ako znak oddanosti k muzovi, Maju zakritu tvar ak je v miestnosti pritomny ich otec a vobec plno vselijakych detailov. Som prvy cudzinec, ku ktoremu sa Baby odvazilo prehovorit a ktory vstupil do ich domu. No neuveritelny zazitok pre oboch. Samozrejme i fotagrafovanie celej rodiny. Pred fotoaparatom takto po kope stali prvy krat. Len to najmensie sa neuveritelne balo bielej tvare.

events/india2/diary_16.jpg

Pisem to vo vlaku do vysnivaneho mesta Varanasi. Co za dobroty tu vsade ponukaju. Vsetko jem samozrejme s rukami neumytymi uz 10 hodin, z novin plneho jedu. Ale chut je neskutocna a stoji to zato.