India
Dillí
Agra - Tádžmahal
Varanasi
Nepál
Never Ending Peace And Love
Káthmandu
Khanda Devi
Bhaktapur
Tibet
CHINA
Shigatse
Gyantse
Lhasa
Namtso lake
Nepál
Dhorpatan Hunting Reserve
Dolpo - Tibet v Nepále
Chitwan
Patan
Káthmandu
Passupathinath
Mustang - skryté kráľovstvo
Lúčenie
India
Sikkim
Dárdžiling
Kalkata
Goa

en

Dillí

30.5.2009

Ženu položili na mohutnú mramorovú dosku a prikryli ružovým hodvábom. Plačúc ju obklopila najbližšia rodina. Chlap s hustou čiernou bradou má na hlave mohutný oranžový turban. Ja mám komickú červenú šatku ozdobenú zlatými mincami, ktorú mi uviazal chlap s tajomným pohľadom. Cítil som ako preniká do môjho vedomia. Svojimi očami ma úplne zhypnotizoval, nedokázal som vnímať dianie okolo. Späť do reality ma dostalo až jeho štuchnutie prstom do môjho ramena.
Celým priestorom obloženým mramorom sa rozlieha hlasitý spev, bubny a ja premýšľam, či je to všetko náhoda. Túlať sa po trhu so železom, hľadajúc visiaci zámok a vhupnúť do chrámu, kde sa práve odohráva pohrebná ceremónia. Minul som ich niekoľko, ale tento ma čímsi pritiahol. Bol prvý a jedinečný.

Túlam sa po Starom Dillí už 5 hodín a stále pochybujem, že som pristál v Indii. Hádam tu nieje jediný klasický obrázok, prezentovaný turistickými príručkami. Asi je moc horúco, dokonca ani nadháňačom na ten jedinečný a najlepší hotel v Indii sa nechce spod stromu. Rovnako vodičom rikše, len unavené pohľady. A verím, že s batohom vyše hlavy, totálne spotený v neznesiteľnej horúčave, musím vyzerať že pristúpim na totálne všetko.
Kde sa podela všetka ta bieda? Hej, špina, kopy odpadkov, smradu po výkaloch, toho všade všetkého plno. Ale čakal som čosi iné, čosi viac, niekto to volá kultúrny šok... Ten šok, však u mňa nenastal. Asi som toho čítal príliš mnoho. Dokonca ani šváby v izbe nemám, zatiaľ... Žiaden žobrák ma za tričko neťahá, žiadne spiace deti na ulici, žiaden mrzák. Ospevované posvätné kravy? Vcelku som sa na ne tesil, ale oni nikde.
Som tu jediným belochom všade naokolo. Ťažké uveriť, ale asi skutočne nieje turistická sezóna. Vnímam to najme v metre, kde majú všetci zo mňa ohromnú srandu. Všetky pohľady uprené na jediného. Zatiaľ nemôžem povedať, či mi to vadí, či si toho užívam. V hlave mám iba zmätok, rovnaký ako na indickej ulici.
Ale je tu i harmónia. Harmónia, ktorú prinášajú farby. Každučká žena, každá do jedného, je neuveriteľne farebná. Je to čosi úžasné. Vyráža to dych.

events/india1/diary_02.jpg

Spat po dalsich siestich hodinach. No musim povedat, ze sa to pekne rozbehlo... Uz po sprche, najprv som si vravel ze si nebudem zvykat, ale i ta jedina studena voda, bola len o nieco malo chladnejsia ako spinave prepotene telo, ale dobre padla. Red Fort, taka akoze asi najuzasnejsia vec v Dilli, vsetko bolo velmi podobne arabskym krajinam, vlastne vsetko pochadza z dob kedy Islam vladol napriec celej Indii. Clovek, teda "biely", si sukromia skutocne neuzije, mozno keby cez seba hodil kus handry. Pod stromom sa okolo mna za hodinu vystriedalo hadam 15 typkov. Len tak si podavali ruky, fotili a natacali na mobil. Stale skupinka, ktora prisla neskor, vyhnala tu predoslu. Skoncilo to pri dvoch, v krojoch kedysi bielych s malimi ciapkami na hlave. A zacal sa rozoberat Islam. Cela podstata, kto v co veri, co je okolo a od koho to pochadza. No a dozvedel som sa, ze prvotna baza islamu, to dobro, je"Iman". No a tam to neskoncilo, sli sme do mesity, kde nemaju neveriaci pristup. Stacilo 10 minut vyjednavania a bol som vo vnutry... S handrou okolo noh.
Uz som bol taky hladny ze som pomaly nevidel, o vode ani nevravim. Tak ma zacali tahat po vselijakych ulickach, o ktorych Lonely urcite nevie. Hej a chcel som bojkotovat inu ako verejnu dopravu, ale hnem ma zobrali na riksu. I si ju zaplatili. No ked bude kazde jedlo tak pikantne, ako to co mi dali, tak budem hadam na ovoci cely den... Ale chlapici ma opat prekvapili, opat to vsetko platili. No a furt chceli domna ladovat nejake divne vody, ze vraj liek a bolo mi trapne odmietat, tak uvidim co to somnou urobi. Zaludok to zatial vsetko zvlada. A furt zul nejake drevo. Uz v Maroku mali cosi podobne so 70 pozitivnimi vplyvmi na organizmus, a ze mi ju daruje, ale bola uz taka ozuzlana, ze viete ako to dopadlo. No a totalna tma, ja som netusil kde som, akurat milion ludi, a vsade nejake mesity. No ta zacal som vykrikovat po autobusoch, az som za jazdy do osmeho naskocil. Opat len s presvedcenim ze pochopili co som od nich chcel. V tme a asi ani za svetla by som si na nic urcite nespomenul. Nemylili sa. Este kus odvahy, tak 10 minut, pri prechode v totalnej tme okolo slumu pri Railway Station New Delhi. Tak vdaka Abdullahovi a Danishovi. Ale odfotit sa odmietli, je to proti viere.
Hej a ani teraz som kravu nestretol, a to som presiel vselijakymi trhmi s kozami, kurami a este cimsi s dvoma nohami.

events/india1/diary_04.jpg

A predsa. A nie jedna posvatna, ale hadam stado. A iba o ulicu vedla. Predsa mi to este nedalo a vybehol som do noci. A stale premyslam co som videl. Dokonca to trochu zavanalo humorom. Vsade po uliciach polihovali takmer nahy chlapy, iba trenky s velkymi dierami im plandali na chudych telach. Zo zaciatku som sa skutocne zasmial, prislo mi to ako taka mala ubytovna pre letne mesiace na cerstvom vzduchu. Vsetko pekne zorganizovane, ani centimeter na vnimoc. No ked sa sem tam medzi nimi objavi i pekna slacna, taktiez nema coto na sebe, clovek sa zamysli. No nie preco je to tak, ale preco mi to pride normalne. Clovek uz pocul o Indii mnoho, a povacsine stale dookola to iste. A potom zacinam zdielat nazor, ze clovek z Europy ide do Indie, objavit prave tuto nezrovnalost, odlisnost, ktora ho odclenuje od tejto spolocnosti. V podstate by India vyriesenim problemov s Nedostupnymi prisla o isty kredit v turizme, na ktory su vsetci tak nazhaveny.
A mal som chvilami i malu dusicku. Staci kratucky ocny kontakt s osobou v tieni osvetlenia a ten je hned pri tebe. Zacne mumlat, ty mu nerozumies ani slova. Potom si to nejak das dohromady a tvrdis ze nemas zaujem o ziadnu drogu, ktoru ponuka, a teda fakt sa tu da zohnat hadam uplne vsetko. A sem tam, ked sa neponuka droga, ponuka sa sex. Ono ked si za niecim idete vsetko OK, ale ked sa clovek len tak plandra, tak urcite cosi chce a nevie si to popytat. Potom sa tazko vysvetluje "I am just".
Cez den si clovek neuvedomi kolko je na ulici psov, takto v noci polihuju medzi ludmi ako rovnocenny partnery. A ono tak trochu i su. Len nechapem, preco mi je tych psoch luto viac nez ludi. A mozno preto, ze prave clovek zapricinil vsetky dosledky. Zdrotovaneho psa priviazaneho k voziku takmer nerozchodim, kdezto chybajuca koncatina je vlastne uplne bezna vec...
Kua ten ventilator na strope mi nieze odrovna dalsie receptory ale dostanem daco i do usi, stuple dobra volba.

31.5.2009

Fakt nekecam, ale vrazil som do slona! Uplne v uzuckej ulicke, 50 metrov od hotela, clovek zamysleny, pozera do zeme, hlavou plno nezodpovedanych otazok, ktore mu Dilli kladie kazdu chvilu, a slon sa mu dotkne chobotom brucha. Pozrel som hore, a nezmohol som sa na nic, i slon zastavil. S otvorenymi ustami pozeram do vysky, kde vykukne cosi male s obrovskymi bielymi ocami.
No a keby toho nebolo malo, vrazil som i do niekoho ineho. Neviem kolko ma Dilli obyvatelov (nemam ziadneho sprievodcu) ale mozno tych 15 milionov mat bude, priajamo do Abdullaha a Danisha. Neuveritelne. A tak sme cely den behali po vselijakych bazaroch a zhanali cosi Danishiho zene a 9 mesacnemu dietatu, ktore nanho cakaju v Jaupure. Tolko farieb po kope... Byt tam s nejakou zenskou, tak ju odtialto nedostane nic.
Normalne si musim skryvat ruky, proste si ma tu tak osahavaju vsetci okolo, ze hym hadam prinesiem slavu a bohatstvo.
Ale jedna vec ma zacina vytacat. Poplatky. Proste drstne zdieranie turistov. A blbe je, ze je to podporovane statom. Nedivym sa preto ostatnym indom, ked chcu z europana vymoct co to da. Dnes som v Meena Bazaar zaplatil 200rps zato ze vlastnim fotak. Nevadi ze ho nebudem pouzivat, ale vstupujem tam s nim, samozrejme hned platim dalsie vstupne, zato ze som turista. Dalsich 100rps. Danish prezradza ze platili 10rps. Vcera do Red Fort ma to stalo 250rps. Danisha 20rps. No ale ber to cert.
Hej a este cosi. Moja magneticka paska v kamere uz musi byt totalne na cucky. Za tento den som presiel Roentgenom hadam 10 krat. Je uplne vsade, pri vstupoch do metra, pri vstupe do mesit, do kazdej pamiatky, na vlakove nadrazi. Ale uz sa ucim ich vsetkych ... Vsetci len vyzeraju velmi dolezito, ale v skutocnosti, su len na jednu vec... Vstup do centralneho parku, je povoleny bez fotoaparatu, hold pekne som pipal pod detektorom, tak ze veci na prehliadku. Inak prehladavali uplne kazdu malu kabelku pomaly i malym detom. Tak som sa len na chvilu postavil nabok, zahladel do oblohy, a ked vojak so samopalom cez rameno zacal ohmatavat dalsieho inda, pomaly vytratil. A nakoniec v tom parku bolo akurat tak neznesitelne horuco. Ze vraj len 45 stupnov, vraveli ludia v autobuse.
No vratim sa k tym dvom moslimom. V zivote nepouzili metro. Tak sa zomna stal miestny sprievodca a ukazoval som ako si kupit listky a ako ich pouzit. Turnikety ich uplne desili. Tak sme cely den behali metrom po Dilli. Ked sme sa lucili, povedali kam chcu ist, napisali mi to latinkou na papier dali do ruky penize a ja som u okienka vyjednaval ktora stanica je najblizsia a kupoval zetony na metro. Hadam este niekde nebludia. Ale ze som bol "good guide". Hej a ucim sa byt pravym indom. Uz ziadna rada na listky, sice mnohy stoja pekne v jednom rade pod dohladom vojakov so samopalmi, pekne pomaly predbehnem celu radu, strcim hlavu do okienka a hned mam co chcem. Kazdy vravi ze si treba osvojit miestne zvyky.
No a konecne som zacal prenikat do indickej kuchyne, prepchavam sa vsemoznym. A vsade som ako obvykle atrakciou, ukazuju mi ako co jest a neokydat sa pri tom.
No ale nejako citim, ze musim zmenit miesto, zajtra pojdem kuknut na stanicu ci mi pojde cosi do Agry.

events/india1/diary_07.jpg

events/india1/diary_08.jpg

events/india1/diary_09.jpg

events/india1/diary_10.jpg

1.6.2009

Uplne stracam ponatie o case. Je iba slnko na oblohe, alebo nebezpecne tociaci ventilator nad hlavou. Zajtra idem do Agry. Pekne v 2nd class a s No Conditioner. Spominal som ze ma kazdy ohmatava, tak dnes mi ktosi zo zadu zastrcil trciaci listok spoza tricka.
Sedim na schodoch na nastupisti 4/5. Vlaky prichadzaju a odchadzaju, vsade az moc zivo, takmer sa lakaju ked v tej tlacenici narazia na bielu tvar. Ale asi sa adaptujem vcelku uspesne, kedze sa ma dve slecny po hindsky pytali z ktoreho nastupista ide ich spoj. Alebo opat v metre, vysvetlujem zenam ze musia stat v rade pre zeny. Usetria tak 5 minut, ale i tak na mna za vojenskou kontrolou cakaju aby mi podali ruku a podakovali. Ked si kupujem listok, nik ma nechape, ze chcem listok za tolko a tolko rupii. Oni totiz stale povedia stanicu a k nej dostanu prislusny zeton. No ako s malymi detmi :)
Spat na nadrazi. Vsetci sedia na zemi, i nadherne slecny v nadhernych satach. Tolko naroda po kope, sem tam zobrak, sem tam pes vymoceny v zumpe medzi kolajistim. Zeny su tak nadherne, uplne cele, od hlavy po paty. A tie farby. No nadhera, ktoru opisat je nemozne.Pre mna nieco, co ma v Indii za srdce chytilo najmocnejsie.
Ludia sa zastavuju a so zaujmom citaju moje riadky. Tvaria sa, ze jednoznacne vsetkemu rozumeju a pritakaju hlavou.
Opat neznesitelne teplo. Zase 45. Ze sa divim. Vsetku vodu co do seba dostanem, vzapati vylucim potom. Uplne mi odpada potreba hladat toaletu pocas dna. Som tu 3 dni a stale som si vystacil tou na izbe. Teda rano a vecer. Clovek v tych horucavach na jedlo ani nepomysli. Chces schudnut? Utekaj v lete do Indie. Potreboval by som vsak opak. Inak kazdy od zapadu by si mal uvedomit co znamena plast pre Indiu. Pohromu. Kazde rano naplnim dve flase, dezinfikujem. Teplota a chut je uplne rovnaka ako cerstvo zakupena. Ked chces utracat, chod do skla.
Jednu vec by sa Europa mohla od Indie naucit. A to absolutny zakaz fajcenia mimo ulicu hadam vsade.
Slnko uz zapada a i hlavna vlakova stanica uticha. Urcite tento den v prudko pulzujucom srdci Dilli, prezradil hodne o tak specifickom narode.

events/india1/diary_12.jpg

events/india1/diary_13.jpg

events/india1/diary_14.jpg

events/india1/diary_15.jpg

events/india1/diary_16.jpg